Kvalitná rehabilitácia ľudí umožňuje lepšiu životnú perspektívu.

Rehabilitačná turistika nie je rekreácia.

Rehabilitácia je denné cvičenie s cieľom zlepšiť samostatnosť v živote.

Rodiny do ADELI prichádzajú až zo 67 svetových krajín. Pricestujú z ďalekých miest, lebo tu vidia výsledky.

ADELI Medical Center

Serioža z Austrálie

V telocvični cvičí za pomoci trojice fyzioterapeutov 33-ročný Serioža. Povzbudzuje ho jeho mama Natália, očná lekárka zo Sydney. Pôvodom z Ukrajiny, žije rodina v Austrálii už 30 rokov. Serioža žil bežný život, pokiaľ mu mikrospánok za volantom nezmenil v sekunde osud.  Po závažnej autonehode nechodí a dorozumieva sa tiež s veľkou námahou. „V Austrálii chcú postihnutému pomôcť, pomôckami mu uľahčiť život a akosi už len skrášliť tie nečinné dni. Filozofia v austrálskych centrách tomu zodpovedá tiež: udržiava sa stav pacienta, aby sa nezhoršoval.“ – s pokojným výrazom v tvári konštatuje pani Natália a v oku jej hrá šibalský nesúhlas. „Ale ja chcem, aby môj syn chodil. Aby bol čo najviac samostatný!“

V ADELI sú zatiaľ prvý krát. „Teraz sme tu na prvej, takej prieskumnej rehabilitácii. Človek hľadá prirodzene terapiu, ktorá zaberie,“ pokračuje pani Natália. Na otázku, čo si tu najviac cení, takmer bez rozmýšľania odpovedá: „Hyperbarická oxygenoterapia (hyperbatická komora) je perfektná, prosto vynikajúca. Zo skúsenosti kolegov v nemocnici viem, že má vynikajúce účinky. Veľmi sa mi pozdáva „spider“, závesný systém, kde sa nechodiaci človek remeňmi vyvesí do jemu nezvyčajných polôh a v týchto polohách posilňuje imobilitou ochabnuté svaly. Výborná je aj manuálna terapia. Zvlášť nás zaujal ADELI oblek, ktorý umožňuje cvičenie konkrétne vybraných svalových skupín.“ pochvaľuje si pani Natália. „Terapie sú výborne zorganizované a terapeuti pre nás znamenajú obrovskú oporu. Toto my presne potrebujeme. Tu v ADELI sa navyše snažia potiahnuť môjho syna dopredu, zlepšiť jeho zdravotný stav, nie iba udržiavať.“ vysvetľuje pani Natália cestu cez polovicu zemegule.

Rehabilitačná turistika nie je rekreácia, ale boj o väčšiu samostatnosť v živote. Rodiny pricestujú z ďalekých miest, lebo tu vidia výsledky.

ADELI Medical Center

Maya z horného Rakúska

V kaviarni ADELI oddychuje Melanie s Mayou, ktorá skladá komplikovaný puzzle. 11 ročné dievčatko je na vozíčku kvôli vývojovému ochoreniu, na ktoré veda ešte len hľadá liek. Dieťa treba udržiavať v silnej kondícii pravidelným a účinným cvičením. Mayi nechýba na tvári úsmev. Sú v ADELI Medical Center už po 30-krát. Áno, čítate dobre. Prečo? „V Rakúsku neexistuje nič porovnateľné. Samozrejme, že aj tam máme fyzioterapiu, ale len pol hodiny denne a len s jedným terapeutom. V Rakúsku by nám pobyt preplatila poisťovňa, ale v ADELI cvičí Maya v ADELI obleku až 2 hodiny denne s terapeutmi, ktorí sú jej „parťákmi“. Cvičí sa aj v sobotu, takže v celku má Maya takmer 35 hodín terapií za týždeň. Keď človek vyhodnotí pomer cena – výkon zistí, že je lepšie prísť na Slovensko“–  opisuje pani Melanie paradoxnú situáciu, že práve na Slovensku, slávne neslávnom pomermi v zdravotníctve našli Rakúšania presne to, čo dievčatko potrebuje. „Páčia sa mi tu fyzioterapeuti. Sú milí a vymýšľajú super veci,“ to vraví už vraví samotná Maya, zahĺbená do skladania puzzle. „ADELI nemá charakter nemocnice, ale rekreačného hotela. Aj z toho máme všetci veľmi dobrý pocit,“ – vysvetľuje pani Melanie, prečo neabsolvujú rehabilitácie v Rakúsku, ale na Slovensku. Dokonca 4x do roka.

Rodiny z nemecky hovoriacich krajín majú na sociálnej sieti vlastnú skupinu „ADELI Familien“ s takmer 1000 členmi. Tu komunikujú o spôsobe dopravy na Slovensko ako aj možnostiach poisťovní pobyt alebo aspoň individuálne terapie preplatiť. A prirodzene, spriatelené rodiny si tu plánujú spoločné termíny rehabilitačných pobytov.

Rehabilitačná starostlivosť o deti s detskou mozgovou obrnou v ADELI vraj nemá vo svete páru. Príbuzní oceňujú, že o jedno dieťa sa stará celý tím fyzioterapeutov.

Dvojičky z Nemecka

Pani Angela je z Nemecka a babičkou 5 ročných pacientskych dvojičiek Kláry a Ferdinanda. Pricestovala, aby podporila dcéru Verenu, mamu dvojičiek s najčastejšou liečenou diagnózou v ADELI – detskou mozgovou obrnou. Sú tu prvý krát a pani Angela pomáha aj so starostlivosťou o najmladšieho súrodenca. Vnáša tak do pobytu v rehabilitačnom centre aj ducha rodinnej dovolenky. „Moja dcéra Verena v Nemecku nenašla program, ktorý by bol tak intenzívny, tak ladne zorganizovaný a poskytoval podobne pestrú skladbu terapií, aká je tu v ADELI. Naše dvojičky vyskúšali počas piatich rokov tri rôzne terapie v Nemecku, a nebolo to uspokojivé, ani pre deti a, ani pre nás ako sprievodné osoby,“ – zdieľa pani Angela, ktorá nemala obavy vyskúšať rehabilitáciu v zahraničí. So smiechom dodáva: „Povedali sme si: „horšie to už byť nemôže“ a rozhodli sme sa ísť na Slovensko.“ Aký je však hlavný rozdiel terapií v Nemecku a v ADELI? „Ešte nikdy sme nevideli, žeby dvaja až traja terapeuti cvičili s jediným dieťaťom. A to je jednoznačne dôvod prísť do ADELI.“ – hovorí na záver pani Angela. V novembri plánujú pricestovať znova.

V ADELI Medical Center rehabilituje ročne 2 tisíc neurologických  pacientov a až polovica z nich pricestuje zo zahraničia. Okrem Nemecka, Rakúska a Švajčiarska prevažujú hostia z Česka, Talianska a Pobaltských republík… Za 18 ročnú históriu ADELI si vybudovala slovenská firma vynikajúcu reputáciu a v Nemecku patrí medzi oficiálne uznané neuro-rehabilitačné zariadenia. Mnohé nemecké zdravotné poisťovne stále častejšie uprednostňujú ADELI pred domácimi centrami a uhrádzajú klientom náklady spojené s liečbou a pobytom príbuzných. Všeobecne však v ADELI aj u zahraničných klientov často vidia, ako musia pacienti „bojovať“ za ich právo preplatenia liečby v zahraničí, hoci európske právo to umožňuje. Aj v tomto smere poskytuje ADELI pacientom zo zahraničia aktívnu pomoc.

Kvalita rehabilitácie po nehodách a mŕtvici určuje kvalitu života človeka do budúcnosti.

rehabilitacia

Irmgard zo Švajčiarska

Špeciálna pedagogička Irmgard žije v meste Baden pri Zűrichu. Pred pár rokmi mala na dovolenke nepríjemný úraz, zošmykla sa z balkóna z trojmetrovej výšky na betón. Pád poškodil miechu a spôsobil ochrnutie všetkých štyroch končatín. 8 mesiacov sa učila len základné funkcie ako reč a pohyb rúk, aby sa dokázala dohovoriť a sama najesť. S pomocou techniky dokonca rok po nehode nastúpila opäť do práce! Aj trvalo imobilný človek však musí denne cvičiť, aby nahradil chýbajúci pohyb zdravého človeka, aby mu neslablo svalstvo a končatiny sa nedeformovali. Irmgard, ako pracujúca žena potrebuje intenzívnu rehabilitáciu a doma vo Švajčiarsku jej mohli poskytnúť len nízky počet terapeutických hodín. „Tu v ADELI som nadšená, pretože tu dostávam pravidelné a intenzívne terapie – šesť hodín každý deň. Okrem toho potrebujem povzbudenie, sociálny kontakt. Cvičiť sama doma nedokážem.“ – objasňuje pani Irmgard. O ADELI sa dozvedela od svojej svokry, ktorá žije v Rakúsku a o ADELI čítala náhodou v časopise. Tá ju vlastne „popohnala“, aby vycestovala sem, a to čo najskôr. Do ADELI chodí každé dva roky a rehabilitačné pobyty si platí sama. „Aj keď som na vozíčku, pohyb potrebujem. Cvičenie je namáhavé, niekedy aj bolí, ale robím pokroky,“ uvádza pani Irmgard, ktorej manžel vymyslel špeciálne násadky na prsty, aby mohla písať na počítači a pracovať.

Pacient nie je číslo

Medicínskym poradcom ADELI je viedenský neurológ prof. Dr. Heinrich Binder. Za kľúčové prednosti ADELI považuje zapojenie rodiny do rehabilitačného procesu, nakoľko nikto nedokáže motivovať pacienta lepšie, ako jeho najbližšie okolie. Ako druhú prednosťou ADELI vidí fakt, že pacient je chápaný ako súčasť rehabilitačného tímu, pacient nie je „číslo“, či „objekt“. Ako hovorí: „Bariéry spoločnosti a neprijatie je často oveľa znevýhodňujúcejšie pre pacienta, ako samotné zdravotné obmedzenie.“ Preto považuje za najväčšiu hodnotu ADELI práve rovnocenný, rešpektujúci prístup k pacientovi. Dôvera a spolupráca pacienta má totiž rozhodujúcu rolu pre úspech rehabilitácie.

Pacient sa necíti stratený, ale prijatý.

„Staráme sa o pacientov, po medicínskej aj ľudskej stránke,“ hovorí vedúca obchodného oddelenia ADELI Medical Center Claudia Poidock. „ Podľa toho ako sa k nám pacienti vracajú, môžeme povedať, že sa u nás cítia ako vo svojom, ako doma. A ten pocit je znásobený tým, že pacienti robia pokroky. Sami to vidíme, keď prídu tretíkrát, ako sa posunuli dopredu. Starostlivosť o človeka je na prvom mieste: o pacientov od prvého až do posledného dňa starajú asistenti alebo asistentky. Personál je zdatný v svetových jazykoch a aj preto sa môžeme radiť k medzinárodným rehabilitačným centrám. Asistenti zahraničným pacientom tlmočia a reagujú na všetky možné špeciálne potreby ohľadom stravy, mobility, neraz organizujeme aj trávenie voľného času. Vrátane diskotéky a odovzdávania diplomov na konci pobytu. Domácu atmosféru vytvárajú nielen spolupracovníci, ale aj rodiny zamestnancov,“ dopĺňa pani Poidock, ktorá v ADELI pracuje už 15 rokov a pacienti ju považujú za „dobrú vílu“ ADELI.  Na záver spomenie nevšednú skutočnosť: „Nie je to prehnané, keď poviem, že tvoríme ADELI rodinu“.

ZDIELAŤ: